Od roku 1918 po súčasnosť

Od roku 1918 po súčasnosť

V jeseni roku 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na troskách monarchie vznikli nové nástupnícke štáty. Jedným z nich bola na základe vyhlásenia Českej národnej rady dňa 28.10.1918 Československá republika. Pred uzavretím mierovej zmluvy v Paríži, dňa 4.6.1920, československé vojská obsadili značnú časť Slovenska. Šaľu a jej okolie obsadilo československé četníctvo pomocou vojsk 6.2.1919. podľa mierových zmlúv s Maďarskom obsadené územia už tvorili integrovanú časť Československej republiky.

Československá štátna správa sa zakladala na rakúsko-uhorskej štátnej správe. Obec Dlhá nad Váhom aj naďalej tvorila s obcou Veča nad Váhom jeden obvodný notariát v služnovskom okrese Šaľa, ktorý patril do Nitrianskej župy. Zmenu priniesol zákon č. 126/1920 Zb. Zo dňa 29.2.1920 o zriadení župných a okresných úradov, ktorý nadobudol účinnosť na Slovensku dňom 1.1.1923. Miesta zaniknutých hlavnoslúžnovských úradov zaujali okresné úrady. Vedením okresného úradu bol poverený štátom menovaný úradník , okresný náčelník. Podľa citovaného zákona okres Šaľa bol začlenený do bratislavskej župy.

Na čele obecnej správy stál starosta obce. Starostu volilo obecné zastupiteľstvo, a prevažne zastával najsilnejšiu stranu. Po prvej svetovej vojne už existujúce strany v obci sa nevedeli dohodnúť o osobe obecného starostu a tak sa stalo, že od roku 1918 až do roku 1923 bolo v Dlhej nad Váhom 6 starostov.

Hneď po vojne v obci vznikli 3 strany a to: Sociálno-demokratická strana, Kresťansko-socialistická strana a Maloroľnícka strana. Neskoršie, až v roku 1928, v obecných voľbách aj Maďarská národná strana a Komunistická strana Československa mala svojich kandidátov. Môžeme konštatovať, že spomenuté strany mali svoje miestne organizácie, avšak ich činnosť bola úplne pasívna. Do roku 1932 malo obecné zastupiteľstvo 15 členov, po tomto roku sa počet členov zvýšil na 18. Podľa volebných výsledkov dostali strany mandát do obecného zastupiteľstva. Zamestnancami obce boli pisár, obecný doručovateľ, a pôrodná sestra, ktorá vykonávala aj funkciu prehliadača mŕtvych.

Kmeňový majetok obce pozostával z hnuteľností a nehnuteľností. Hnuteľný majetok tvoril obecný dom, obecný chudobinec, pastiersky dom a požiarna zbrojnica. Pri skúmaní obecných rozpočtov môžeme konštatovať, že jednotlivé položky až do roku 1945 boli rovnaké. Obec ročne hospodárenie obvykle uzatvárali so schodkom, čo sa snažili doplniť vyrubením obecných prirážok. Okrem daní a poplatkov značný príjem tvoril príjem z poľovného práva.

Ako sme už spomínali: Dlhá nad Váhom a Veča nad Váhom tvorili jeden obvodný notariát. Na čele notárskeho úradu stál vedúci notár, ktorý vyplývajúc z pracovných povinností pravidelne chodil do obce na obecný úrad. Na zasadnutiu obecného zastupiteľstva ako prednášateľ jednotlivých bodov viedol zápisnicu, avšak hlasovacie právo nemal.

Obec mala v práve používať obecnú pečať. Toto právo oprávňovalo starostu a v čase neprítomnosti vicestarostu. Os roku 1919 až do roku 1945 obec Dlhá nad Váhom používala nasledovné obecné pečate: „OBEC DLHÁ n. V., VÁGHOSSZÚFALU KOZSEG, OKRES ŠAĽA n. V.“ – „POL.OKRES ŠAĽA, Obec DLHÁ n. VÁHOM, Vág-Hosszúfalu Kozség, POL.JÁRÁS SELLYE“ – „NYITRA VÁRMEGYE VÁGHOSSZÚFALU KOZSÉG“ – „NYITRA ÉS POZSONY K.E.E. VÉRMEGYÉK, VÁGHOSSZÚFALU KOZSÉG“.

Pre miestne obyvateľstvo hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, hoci kvalita poľnohospodárskej pôdy dosahovala len priemernú bonitu. Vlastníkmi pôdy boli väčšinou maloroľníci. V roku 1939 malo 33 maloroľníkov viac ako 10 kat. jutrá poľnohospodárskej pôdy. V tomto období už používali v poľnohospodárstve umelé hnojivá. Prvá mlátiaca súprava bola v dedine už v roku 1906, kým prvý traktor v roku 1927. Najväčšiu skupinu zamestnanými v poľnohospodárstve tvorili poľnohospodársky robotníci. Pracovali u bohatších gazdov, alebo na panstve Schey v Štrkovci.

Najväčšia nezamestnanosť bola v obci v prvej polovici 20-tych rokov. V roku 1922, oproti 40 zamestnaním robotníkom, 85 nemalo robotu. Počas veľkej hospodárskej krízy sa však našlo vhodné riešenie na zníženie nezamestnanosti. Pri regulácii rieky Váh, v roku 1932, sa podarilo nezamestnanosť znížiť skoro na nulu.

Po úspechu družstevného hnutia v krajine, bolo v obci založené v roku 1912 Potravné a speňažujúce družstvo. Činnosť družstva po schválení nových stanov v roku 1936 bola obnovená. Družstvo malo dve filiálky pohostinstvo a obchod s miešaným tovarom. Nová budova pohostinstva bola postavená v roku 1930. Slávnostne bola otvorená 19.10.1930. zásobovanie pohostinstva a obchodu zabezpečovala Hanza, ústredné družstvo v Galante.

Priemyselný podnik v obci do roku 1920 neexistoval, kedy tu vzniklo Liehovarnícke družstvo. Neskôr – ako Ústredné liehovarnícke družstvo – sa stalo členom Hanza, ústredného družstva v Galante. Na čele družstva stálo 5- členné riaditeľstvo. Družstvo vzniklo s cieľom aby z ovocia, z vedľajších produktov vína pálili pálenku a to speňažili. Z iniciatívy dekana-farára, vzniklo v roku 1929 Roľnícke mliekárenské družstvo. Na čele družstva stála 5 členná správa: predseda, podpredseda a traja členovia. Činnosť družstva sa sústreďovala na priamy predaj mlieka, výrobu a predaj mliečnych výrobkov. Družstvo bolo členom Ústredného družstva v Bratislave. V roku 1930 bola obci za náklady 6000 korún postavená mliekáreň.

Napriek tomu, že obec mala poľnohospodársky charakter, v malom počte tu vyvíjali svoju činnosť aj živnostníci. V roku 1939 ich bolo celkom 10: 2 stolári, 1 kolár, 2 obuvníci, 1 mäsiar, 2 kováči, 1 murár, 1 pekár, 1 krajčír a 1 vodný mlynár. V obci boli dve pohostinstvá, 3 obchody so zmiešaným tovarom, a 1 obchod s metrovým textilom. V čase zimných mesiacov v obci kvitol domáci priemysel: vyrábali sa prútené košíky a metly.

Rok Počet obyv. Nár.maď. Nár.čsl. R.kat. Ev.aug. Ref. Žid
1919 943 931 12 927 16
1930 1055 903 135 1035 4 - 12
1941 1053 1036 15 1038 - 4 11

Rok 1919 1930 1940
poč.domov. 150 213 263

Po prvej svetovej vojne sa vyučovanie školopovinných detí konalo v r.kat. ľudovej škole. Správcom ľudovej školy bola miestna cirkev. Školu viedla školská stolica, na čele stál zástupca cirkvi. Dvojtriednu školu, ktorá pôvodne pochádzala z minulého storočia, v roku 1933 prestavali. Projektantom a realizátorom stavby bola firma Sovány a Nagyfalussy z Nových Zámkov. Po rekonštrukcií mala ľudová škola troch pedagógov. V 20-tych a 30-tych rokov úspešnú prácu v prospech miestneho školstva vykonali manž. Šimunekovci. O obecnú stromovú školu sa staral miestny učiteľ. Cez školský rok bol povinný prednášať školákom o štepení a orezávaní ovocných stromov, aby vzbudili záujem detí o ovocinárstvo.

Obecné zastupiteľstvo v roku 1924 zamietlo návrh okresného úradu na zriadenie hospodárskej ľudovej školy v obci. Poslanci to odôvodňovali tým, že obec je chudobná, bojuje s vysokými obecnými prirážkami a mládež môže hospodárske vedomosti získať aj na panstve Schey v Štrkovci.

Rímsko-katolický kostol postavený v roku 1800 pôvodne v klasicistickom štýle, bol v týchto rokoch už v zlom stave. Vonkajšia a vnútorná rekonštrukcia sa konala v rokoch 1934-1936 z iniciatívy miestneho farára.

V rokoch 1937-1938 na počesť 46 obetiam padlých na frontoch I. svetovej vojny postavili pomník. Vojna zasiahla nielen miestne obyvateľstvo. Z veže r.kat. kostola, ako aj v iných obciach, zobrali zvony na vojenské účely, no obyvatelia si dali v roku 1919 v Trnave odliať nové zvony.

Medzivojnové obdobie v obci charakterizuje čulý spoločenský a kultúrny život. Súbežne s krajinskými spolkami vznikali v obci aj miestne odbočky. Korene najstaršieho spolku v Dlhej nad Váhom – Dobrovoľného hasičského zboru – siahajú až do čias monarchie. Nové stanovy zboru boli schválené s Krajinským úradom v roku 1929. Výzbroj požiarneho zboru bola uložená v požiarnickej zbrojnici: 1 požiarny voz s cisternou, 1 hasičská striekačka a ostatné potreby.

V roku 1930 vznikol Spolok chov ošípaných s plemennou knihou. Členovia tohoto spolku sa zaoberali chovom a predajom šľachtených ošípaných.

V tomto období najrozšírenejšou osvetovou činnosťou bolo ochotnícke divadlo. Vznik ochotníckeho súboru v obci sa úzko viaže k menu manž. Šimunekových, učiteľov ľudovej školy. Z ich iniciatívy vznikol miestny maďarský osvetový zbor. Miestna skupina Maďarského kultúrneho spolku na Slovensku (SzMKE), ktorí mal sídlo v Komárne, bola založená v roku 1936. Cieľom SzMKE bola ochrana a rozvoj duševných, kultúrnych záujmov obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku. Taktiež v roku 1936 bola založená miestna skupina Združenia katolíckej mládeže na Slovensku. Hlavným poslaním spolku bolo prehlbovanie nábožensko-mravnej výchovy mládeže v katolíckom duchu. Obecné zastupiteľstvo v roku 1924 schválilo založenie obecnej knižnice, ktorá bola umiestnená v ľudovej školy. Založili aj obecnú kroniku, na vedenie tejto kroniky sa dozerala 3 členná skupina, tzv. letopisecká komisia.

Keďže v októbri politické dohovory medzi Československom a Maďarskom, v Komárne, skončili bez výsledku, otázku maďarskej menšiny v Československu preniesli na medzinárodnú scénu. Dňom 2.11.1938 na tzv. I. viedenskej arbitráži zástupcovia Nemecka a Talianska prisúdili územie južného Slovenska – s početným slovenským obyvateľstvom – k Maďarsku. Jednotky maďarskej armády prišli na územie obce 10.11.1938. začlenenie pričlenených území do Maďarska kodifikoval zákonný článok XXXIV z roku 1938. Dlhá nad Váhom sa stala hraničnou obcou. Po obnovení pohraničného styku medzi Maďarskom a Československom bol určený hraničný priechod na severnej časti dediny, na seredskej ceste. Tento hraničný prechod slúžil pre majiteľov pôdy z Dlhej nad Váhom, z Kráľovej nad Váhom a zo Šale, ktorým poľnohospodárska pôda, v súvislosti s novými hranicami, pripadala na československé územie. V zmysle nariadenia veliteľa generálneho štábu maď. kráľ. armády, dňom22.12.1938 sa v okresoch skončila vojenská administratúra, a jej miesto zaujala civilná správa na čele s hlavným slúžnym.

Delenie notárskych úradov zostalo nezmenené. Obce Dlhá nad Váhom a Veča nad Váhom tvorili 1 obvodný notariát so sídlom vo Veči nad Váhom. Obecné zastupiteľstvo v roku 1941 schválilo nový obecný štatút, nakoľko starý, platný z Československej republiky stratil svoju platnosť.

Miestne obyvateľstvo z počiatočného optimizmu v súvislosti s pripojením k Maďarsku, rýchlo vytriezvelo. Tým, že panstvo Schey v Štrkovci bolo za hranicami, veľa ľudí prišlo o prácu. K tomu ešte prispelo aj to, že 60% celkovej výmery chotára bolo za demarkačnou čiarou. Jediným prínosom bol nárast počtu živnostníkov.

Po pričlenení k Maďarsku bol založený polovojenský spolok Levente. V roku 1939 mal 96 členov, a vedenie pozostávalo z jedného veliteľa jednotky, veliteľa čaty a z ôsmych pomocných inštruktorov. Okrem už spomínaného spolku Levente, v tomto období vyvíjali aktívnu činnosť dva spolky: Széchenyiho maďarský kultúrny spolok, a katolícky spolok agrárneho zamerania, ktorý pri založení (v roku 1939) mal 22 zakladajúcich členov.

Potravinárske zásoby, ako aj zásoby palív na jeseň 1944 boli v obci minimálne. Veľké bremeno pre obec znamenalo zásobovanie vojska. Podľa terajších výkazov vieme, že v obci bola nemecká jednotka Autokolon a počtom 250 vojakov a 50 áut. V obci bola umiestnená aj 1 tanková rota.

Obec bola oslobodená sovietskou červenou armádou 1.4.1945. škody, ktoré spôsobila vojna boli vyčíslené na sumu takmer 200.000 korún. Ako všade kde obyvateľstvo bolo maďarskej národnosti, aj v Dlhej nad Váhom na čelo miestnej správy bol menovaný obecný komisár.

Výsledkom psychického nátlaku reslovakizačnej akcie – ktorá sa začala roku 1946 – bola skutočnosť, že z miestnych obyvateľov 997 osôb žiadalo o zmenu národnosti v nádeji, že sa tým zachránia pred všetkými útrapami, ktoré, muselo podstúpiť obyvateľstvo maďarskej národnosti na Slovensku (vysídlenie do Maďarska, deportácia na prácu do Čiech).

Dôsledkom združstevňovania bolo v roku 1949 založené miestne poľnohospodárske družstvo. Zakladajúcich členov bolo 13, a obhospodarovali 42 ha pôdy.

Po zmene miestne správy, po februári 1948, vznikol v obci miestny národný výbor. Úrad sa presťahoval do novostavby MNV v roku 1962.

Prvé demokratické obecné voľby v dňoch 23.-24. novembra 1990 sa mohli uskutočniť až po novembrových udalostiach 1989. V 12 člennom obecnom zastupiteľstve sú zastúpené hnutia: Spolužitie – 7 a MKDH – 5 poslancov. Pri voľbách obecného zvíťazil kandidát MKDH Ing. Róbert Izsóf.

Nové obecné vedenie zahájilo svoju činnosť 1.1.1991.

Výsledky sčítania ľudu a domov z roku 1991:

Poč.obyv. Domy Maď.nár. Slov.nár. R.kat. Ref. Ev.
847 321 672 166 748 2 6